Od prepuknutia jedného z najväčších politických škandálov v Spojených
štátov amerických (USA), známeho ako aféra Watergate, uplynie v piatok
17. júna 50 rokov.
Aféra vypukla iba niekoľko mesiacov pred prezidentskými voľbami. Jej
pomenovanie je odvodené od komplexu, v ktorom sa nachádzali kancelárie
Demokratickej strany.
Významnú rolu pri objasňovaní prípadu zohrali reportéri denníka The
Washington Post – Bob Woodward a Carl Bernstein. Ich počínanie je
považované za dôležitý medzník v dejinách žurnalistiky. Zverejňovaním
článkov vyvolali samotnú aféru, čo viedlo k odstúpeniu prezidenta
Nixona, pričom v priebehu dvoch rokov napísali viac ako 300 článkov.
Každému pritom bolo jasné, že takéto informácie nemohli získať náhodne.
Hovorilo sa o anonymnom zdroji – osobe, ktorá bola označovaná prezývkou
Deep Throat. Až v roku 2005 vyšlo najavo, že tou sobou bol námestník
riaditeľa FBI Mark Felt.
Medzi zadržanými bol bývalý agent CIA Jim McCord, ktorý patril k členom
Nixonovho volebného štábu. Postupne vyšlo najavo, že aj ďalší z
"lupičov" kedysi pracoval pre CIA. Zvyšní traja zadržaní,
proticastrovskí Kubánci z Miami, boli tiež napojení na tajnú službu. Tým
sa potvrdilo podozrenie, že nešlo o obyčajných zlodejov, ale o blízkych
pracovníkov aparátu prezidenta Nixona.
Počas "vlámania" do budovy ich mal na policajnú hliadku vysielačkou
upozorniť komplic na ulici. McCord však údajne stíšil hlasitosť na
vysielačke a pätica nepočula upozornenie. Polícia usúdila, že nejde o
bežnú krádež, aj na základe oblečenia páchateľov. Tí už niekoľko hodín
po zadržaní predstúpili pred súd oblečení v oblekoch.
Pri sebe mali aj stodolárové bankovky, zámky na dvere, kamery,
krátkovlnný prijímač, ktorý dokázal zachytiť policajné hovory, tri
zbrane so slzotvorným plynom vo veľkosti pera a približne 35 kotúčov
nevyvolaného filmu.
Vyše tridsať úradníkov prezidenta Nixona, organizátorov jeho
prezidentskej kampane a finančných darcov sa po prevalení aféry
priznalo, resp. ich uznali za vinných z porušenia zákona. Devätnásť z
nich si odsedelo tresty od jedného do 52 mesiacov. Obvinení boli aj
Nixonov poradca Everett Howard Hunt a poradca finančnej komisie Výboru
pre znovuzvolenie Nixona – Gordon Liddy. V marci 1974 za sprisahanie a
zneužitie právomocí odsúdili tzv. "watergateskú sedmičku", ktorú tvorili
vplyvní a významní spolupracovníci prezidenta.
Verejnosť sa vďaka investigatívnej práci reportérov dozvedela aj o
existencii tajného nahrávacieho zariadenia priamo v Bielom dome.
Najvyšší súd USA v júli 1974 nariadil Nixonovi vydať uvedené nahrávky.
Niekoľko dní po tom začal podnikať právny výbor Snemovne reprezentantov
prvé kroky v rámci procesu odvolávania prezidenta (impeachmentu) z
dôvodov marenia výkonu spravodlivosti a porušenia ústavy.
Richard Nixon 8. augusta 1974 verejne oznámil svoju rezignáciu na post
prezidenta s platnosťou od nasledujúceho dňa. Urobil tak ako prvý
prezident v dejinách USA. Jeho nástupca, prezident Gerald Rudolph Ford,
mu potvrdil plnú prezidentskú imunitu.
Bernstein a Woodward získali za sériu reportáží v roku 1973 Pulitzerovu
cenu a vydali aj knihu All the President's Men. V roku 1976 sa stala
predlohou k oscarovému filmu Alana Pakulu Všetci prezidentovi muži, v
hlavnej úlohe s Dustinom Hoffmanom a Robertom Redfordom.